Kníhkupec z Kábulu (Åsne Seierstad )


Afganistan. Krajina, o ktorej sa rozpráva posledné desaťročia len v kontexte smrti, vojny, terorizmu a islamských radikálov. Už samotný názov krajiny v človeku akosi podvedome vyvoláva pocit strachu a stiesnenia. Asi máloktorý človek z Európy túži ocitnúť sa v tejto krajine.

Stano (autor)

Rodený Prešovčan, vyrastajúci v podhorí Čergova s neprekonateľnou túžbou tráviť čo najviac času v prírode. Najradšej relaxujem v ľudoprázdnych pohoriach, na rybách alebo pri zbere húb.

Zapisovala som udalosti, ktorých som bola svedkom, a v tomto príbehu som sa snažila zhromaždiť dojmy o jednej jari v Kábule: o ľuďoch, ktorí sa snažia striasť zimy a klíčiť, ale aj o ľuďoch, ktorí sa považujú za odsúdených na to, aby “jedli prach”.

 Kníhkupec z Kábulu (Åsne Seierstad )


Afganistan pôsobí ako krvavá jazva na Ázijskom kontinente. Je pre nás tak mentálne a sociálne vzdialený, že ho vnímame len ako akýsi prízrak a sme radi, že to, o čom sa vraví vo večerných novinách sa netýka práve nás. Avšak koľko Európanov naozaj vie, čo viedlo túto, kedysi krásnu a kultúrne vyspelú krajinu k tomu, že sa v nej striedali občianske vojny, Sovietske vojská, Americké a do toho všetkého aj Taliban.

A práve do tohto nebezpečného sveta sa vybrala len dva týždne po teroristickom útoku na svetové obchodné centrum autorka knihy. Nakoľko je autorka milovníčkou kníh a literatúry, zablúdi aj do Kábulského kníhkupectva, kde postupne nadviaže priateľský vzťah s kníhkupcom Sultánom. Ten ju dokonca pozve, aby sa na čas stala súčasťou jeho rodiny a mohla vidieť reálny život v tejto krajine. Autorka neváhala a pozvanie prijala a tu sa začína rozprávanie o jednej obyčajnej rodine, ktorá patrí k tým bohatším a na základe obyčajných, každodenných scén vykresľuje život v hlavnom meste Afganistanu taký akým je.

Samozrejme, musela sa podriadiť tomu, čo bolo bežné a nemohla si dovoliť po uliciach pobehovať len tak – západniarsky výzor a samotná žena kdesi na ulici by bol veľmi nebezpečný počin.  Musela sa zmieriť s nosením burky a s mužským doprovodom. Na druhej strane, keďže Sultán bol pokrokový a sčítaný, mala autorka viac výhod ako bežné afganské ženy – hlavne mohla byť v spoločnosti mužov, mohla rozprávať keď chcela a nemusela vykonávať domáce práce, ktoré sú ženy povinné robiť.

Treba dodať, že toto je príbeh jednej afganskej rodiny. Existuje milión ďalších. Tá moja nebola ničím typická. Patrila do akejsi strednej triedy, ak také čosi v Afganistane existuje. Nevybrala som si Chánovcov preto, aby reprezentovali všetky ostatné rodiny, ale preto, že ma inšpirovali.

 Kníhkupec z Kábulu (Åsne Seierstad )

Dej sa sprvu odvíja trocha pomaly až si človek povie, že nič nečakané sa zatiaľ nedozvedel. Sultán je posadnutý svojím biznisom s knihami, zamestnáva celú svoju rodinu – teda presnejšie len synov a mužských príbuzných. Autorka sem-tam načrtne aj situácie, ktoré sa v Afganistane udiali a zasiahli do chodu dejín tejto zeme – ako vpád Sovietskych vojsk, nástup Talibanu aj príchod Amerických vojsk, avšak autorka sa týmto témam venuje skôr len okrajovo, jej cieľom určite nebolo vysvetľovať a doučovať čitateľa o histórií a príčinách toľkých konfliktov na tomto území. A po čase je vlastne čitateľ aj rád, že to tak je.

V deji sa začnú objavovať nové a nové postavy, väčšinou zo Sultánovej rodiny. Autorka sleduje ich osudy a na príklade bežných scén zo života ilustruje bezútešnosť Afganských žien a života menej významných osobností ako je sám Sultán. Tradície a zhrdzavený konzervativizmus prepletený s uctievaním aj radikálneho islamu spravili z Afganistanu zem, ktorá miesto zaradenia rýchlosti vpred hodila spiatočku a dupla na plyn…


Silnými scénami boli okamihy, keď si Sultán našiel druhú ženu a jeho prvá žena Šarífa to cítila ako zradu a hanbu. Nebola už pre Sultána dosť dobrá, avšak jej povinnosťou bolo, aby to tolerovala a dokonca sa o novú manželovu ženu aj starala. Na pozadí chudobného a prašného Afganistanu sa v tejto rodine odohráva jeden tragický osud za druhým, ale nikto neplače, málokto sa sťažuje alebo nadáva. Akoby ľudia a teda najmä afganské ženy boli z kameňa. Človeku sa až rozum zastaví pri opisoch ako vlastní bratia zadusili vankúšom sestru, len preto, lebo si našla chlapa, ktorý k nej chodieval, ale nikto z rodiny jej ho neodsúhlasil. Na verejnosti sa nakoniec rozprávalo, že ju zabil ventilátor – a bolo po rodinnej hanbe.

Provokovalo ma zakaždým to isté- spôsob, akým muži zaobchádzali so ženami. Mužská nadradenosť bola do nich natoľko vštepená, že ju nikto nespochybňoval. Pri rozhovoroch mnohým prichodilo úplne samozrejmé, že ženy sú hlúpejšie ako muži, pretože majú menší mozog a nedokážu myslieť ako muži.

 Kníhkupec z Kábulu (Åsne Seierstad )


Deprimujúco pôsobia aj opisy pytačiek a svadieb v rodine a blízkom okolí Sultána. Nie, tu nebol priestor na romantiku ani lásku. O všetkom rozhodovali buď rodičia alebo najstarší členovia rodiny. Pytač musel za nevestu zaplatiť ako za tovar, tá k svojim zásnubám veľa výhrad mať nemohla, ak raz rodina rozhodla, muselo to tak byť. A žene, ktorá možno v duchu aj snívala o svadbe z lásky, ostalo len kalkulovať či život v novej rodine bude znamenať viacej upratovania, varenia a starostlivosti o deti alebo menej ako v jej pôvodnej rodine. Takýchto obyčajných, ale zároveň skľučujúcich scén je v knihe neúrekom.


Zaujímavo pôsobí aj kontrast povahy samotného Sultána. Ten sa navonok tvári ako liberálnejší a prodemokratický, západne orientovaný človek, ale doma vo svojej domácnosti stále udržuje prísny patriarchálny režim a svoju autoritu dáva neraz značne najavo. A práve tento príbeh Sultána je možno takou paralelou celého Afganistanu – aj keď sa ho takmer desať rokov snažili Sovieti „skomunizovať“ a potom Západne mocnosti zdemokratizovať, Afganistan ostáva Afganistanom. Navonok sa možno zdalo, že Afganistan bude môcť byť taktiež krajinou, kde vládne demokracia, ale tradície a kultúra tohto národa je ukrytá kdesi tam za oponou, kam bežný svet nevidí. A zotrvačnosť tohto vnútorného sveta Afganských rodín je tak silná, že je len ťažko predstaviteľné, že sa to dokáže zmeniť vpádom cudzieho vojska.

Aby človek uspel, niekedy musí byť vlkom, niekedy ovcou.

 Kníhkupec z Kábulu (Åsne Seierstad )


Behom pobytu autorky u Sultána sa v jeho rodine udialo mnoho scén, ktoré opisujú bežné starosti a radosti obyčajných ľudí – pri ich čítaní si môže ktorýkoľvek človek z vyspelého sveta povedať, že sú to tak obyčajné veci ako fungujúca elektrina alebo voda, čo Afgancom stačí k radosti. A naopak motivuje to aj k zamysleniu, či si vôbec vážime rovnosť a slobodu, ktorú náš demokratický svet má.

Knihu som prečítal za niekoľko večerov. Musím sa však priznať, že v nej boli aj pasáže, keď ma zmohla únava a musel som ju odložiť na nočný stolík. Trocha mi chýbalo nejaké bližšie puto k Sultánovi a jeho rodine, aby som vedel ich trápenia a zážitky prežívať intenzívnejšie. Cítil som sa len ako nezaujatý pozorovateľ, ktorý sleduje osud týchto ľudí. Avšak, na druhej strane som sa nenásilne a bez študovania odbornej literatúry dozvedel o mnohých tradíciách a zvykoch afganskej kultúry. Rovnako tak som pochopil aj niektoré súvislosti, ktoré mi inak unikali. Táto kniha je vhodným čriepkom do mozaiky o Afganistane pre každého, koho osud tejto krajiny a ľudí v nej aspoň trocha zaujíma.

Rating: 3.5 out of 5.

Informácie o titule

Z originálu– Bokhandleren i Kabul
Žáner– Cestopisný
Preklad– Simona Jánošková
Séria– Prekliati reportéri- Blízky východ
Počet strán– 264
Väzba– mäkká väzba
Rok vydania– 2019
Vydavateľstvo– Absynt
Čítané– december 2021

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov.

Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu Sultán Chán dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.

Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v rodine Sultána Chána a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí Sultán Chán – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s