Siroty z vlaku (Christina Baker Kline)

Silný príbeh prerozprávaný nevinným spôsobom. Aj takto by som mohla zhrnúť obsah tohto románu, ktorý sa ku mne dostal vďaka vydavateľstvu Zelený kocúr. Siroty z vlaku- príbeh, kde sa preplieta história s prítomnosťou až čitateľ nadobudne pocit, že osudy ľudí sa neraz vyvíjajú podobne aj napriek rozdielnosti politickej či spoločenskej situácie. Hlavné hrdinky sú dve ženy, ktoré oddeľuje bariéra vekového rozdielu viac ako 70 rokov.  A to, čo sa na začiatku zdá ako neprekonateľný rozdiel v myslení a v prežívaní ich životov, ich nakoniec úplne spojí.

Je ľahšie predpokladať, že ľudia proti vám niečo majú, než byť sklamaný, keď vám nepomôžu.

Siroty z vlaku (Christina Baker Kline)

Mladá a nekonvenčná Molly má vzpurnú povahu a predstava, keď ju sled udalostí prinúti tráviť čas so starou, aj keď stále vitálnou, Vivian, ju dráždi. Nemá však veľmi na výber – ak sa chce vyhnúť nápravnému zariadeniu, musí si odpracovať verejnoprospešné práce. A práve zhoda okolností ju privedie do Vivianinho domu na pobreží, kde bude starej dáme pomáhať s vypratávaním harabúrd na povale. Tu sa to všetko začalo.

V románe bežia naraz akoby dve línie. Príbeh Molly a príbeh Vivian. Vivianin príbeh sa roztvoril spolu s prvými načatými krabicami na povale a ponúkol čitateľovi nazrieť do jej neľahkého detstva-prisťahovalca z Írska. Po nešťastných udalostiach sa aj ona ocitla v jednom z vlakov, ktoré rozvážali siroty po krajine a ako tovar ich núkali potenciálnym rodinám.

Mali sme rovnaké tradície a pohľad na svet. Kým sme odtiaľ neodišli, vôbec sme si neuvedomili, že sme to všetko vnímali ako samozrejmosť.

Siroty z vlaku (Christina Baker Kline)

Rovnako ako Vivian aj Molly je sirota, ktorá sa poneviera z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Postupne sa však odkrýva osud staručkej Vivian a stále viac zbližuje tieto dve rozličné svety ukryté v týchto ženách. Prehadzovanie krabíc prinavracia stále nové a nové spomienky na neľahký osud dievčaťa tesne pred druhou svetovou vojnou. Vivian zažívala tvrdé rany, ktoré by nejedno dieťa dohnali do zúfalstva. Život však málokedy zvykne plynúť bez prekážok a tak s už dospelou Vivian opäť raz osud zahrá nepeknú hru, keď jej druhá svetová vojna zasiahne do života…

Molly sa sprvu jej príbehom a sentimentálnym spomienkam akosi podvedomo bráni, obviňuje Vivian, že ona tie krabice z podkrovia ani nemá v úmysle upratať. A naozaj tomu tak je – preberanie krabíc a vyťahovanie zaprášených vecí bolo skôr len akýmsi posledným ohliadnutím sa za svojim životom pre Vivian. Sotva by niekoho z budúcich dedičov zaujímali tie haraburdy, zato pre staručkú ženu tu bol ukrytý celý jej osud, spomienky a celé podkrovie ukrývalo nálož sentimentu dôb minulých.             

Už viem, že nič čo teraz poviem, neovplyvní jej mienku o mne. To poznanie ma zvláštne oslobodí.

Siroty z vlaku (Christina Baker Kline)

Podobne ako Vivian ani Molly nemala ľahké detstvo a dospievanie. Avšak aj ona bola prínosom pre Vivian, ktorá sa na staré kolená rozhodla preniknúť aj do sveta mladých a postupne sa naučila využívať internet, objednávať si tovar alebo sa zaregistrovať na Facebooku. A práve tento moderný svet, ktorý jej dlho unikal, jej pomohol zistiť osudy podobných ľudí ako ona. Nebola jedinou sirotou z vlaku, jej osud nebol výnimočný. Na sklonku života sa zoznámila s osudmi iných detí, ktoré s ňou cestovali vo vlaku, ale odhodlala sa aj ku kroku, ktorý by bez Molly, nikdy v živote nespravila…

V knihe je veľmi príjemné striedanie dôb minulých a súčasných, časy minulé sú vždy z pohľadu Vivian a tie súčasné skôr z pohľadu Molly. Tieto dve časové línie sa postupne prekryjú akoby autorka chcela naznačiť, že osudy oboch žien sú si tak blízke. Možno aj práve to bolo dôvodom prečo sa tak zblížili. Do deja vstupuje aj pár vedľajších postáv, ktoré ale pre vývoj príbehu nie sú až tak dôležité, len čo pomáhajú obom hrdinkám posúvať sa vpred.

A tak sa tvorí osobnosť. Človek vie priveľa a to poznanie ho naučilo ostražitosti. Je ustráchaný a nedôverčivý. Nevie prirodzene vyjadrovať emócie, tak sa ich naučí predstierať. Hrať. Tváriť sa súcitne, hoci súcit necíti. Ak má šťastie, napokon vyzerá ako ostatní ľudia, hoci vnútri je zlomený.

Siroty z vlaku (Christina Baker Kline)

Miestami posun vpred je na mňa prirýchly. Občas sa na dvoch stranách udeje tak veľa veci, že si človek nestihne k daným situáciám vybudovať nejaký pocit. Situácie len tak uplynú a pokračujú do ďalších udalostí. Hlavné postavy sú vykreslené síce aj so svojimi chybami aj dobrými vlastnosťami, ale akosi sa mi nepodarilo k nim vytvoriť si nejaké hlbšie puto. Možno je to práve tým, že v knihe chýbali nejaké myšlienkové pochody, zamyslenia a vnútorné monológy postáv. Názor na postavy sa vytváral len plynúcim dejom a ich reakciami na prichádzajúce problémy a situácie, a to je občas málo, hlavne ak sa jedná o príbeh, kde medziľudské vzťahy sú ťažiskom príbehu.

Rovnako sa v príbehu vyskytlo pár situácií, kde by som očakávala nejaké hlbšie citové rozpoloženie postáv. No naopak. Tieto dôležité zvraty sú skratkovité a to trošku kazí prežívanie emócií spolu s hrdinkami knihy. Vyzdvihujem však dialógy, ktoré sú nenásilné a plynú akosi samé s celým dejom.
Kniha je ideálna pre čitateľov, ktorí si nepotrpia na hlboké emočné a citové pitvanie postáv, ale majú radi skôr posun v deji. Každopádne osud jednej siroty z vlaku vám môže vliať do žíl nádej a vieru, že aj keď človek dostáva facky od života, nemusí to vždy znamenať, že sa to nemôže zmeniť. 

4/5*

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr. Ak vás táto kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve tu za výhodnú cenu- TU!

Informácie o titule

Z anglického originálu– Orphan Train
Žáner– Moderný román
Preklad– Vladislav Gális
Séria– /
Počet strán– 284
Väzba– mäkká väzba
Rok vydania– 2013
Vydavateľstvo– Zelený kocúr
Čítané– február 2021

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

Príbeh dvoch žien, pri ktorom veľmi rýchlo zistíme, za čo všetko môžeme byť vďační.Bestseller, z ktorého sa v takmer štyridsiatich krajinách predalo vyše milióna výtlačkov a zmenil veľa ľudských sŕdc.

Deti bez rodičov nemali v Amerike na prelome 19. a 20. storočia veľa šancí. Tých pár, ktoré dostali, ich čakalo na železničných staniciach.
V období medzi rokmi 1854 a 1929 vyrážali z miest na východnom pobreží vlaky plné sirôt. Deti na dohodnutých staniciach vystúpili a čakali, či si ich vyberú noví rodičia. Ich ďalší osud bol v rukách náhody. Tisíce sirôt dostali slušnú výchovu, tisíce ďalších čakala len otrocká práca.

Toto je príbeh jednej siroty z vlaku.
Vivian Dalyová mala deväť rokov, keď ju z New Yorku poslali vlakom v ústrety neistej budúcnosti. Írske dievčatko prišlo o všetko – o rodičov a súrodencov, o meno, o minulosť. Do nového života ju sprevádzajú len spomienky a krížik od starkej.
Neskôr sa Vivian vráti na východné pobrežie a žije pokojne na pobreží štátu Maine. V jej podkroví sa však skrýva hotový poklad – pamiatky na búrlivú minulosť.

Sedemnásťročná Molly Ayerová má problém. Vie, že ak pomôže deväťdesiatjedenročnej vdove vypratať podkrovie, zarátajú jej to ako verejnoprospešné práce a vyhne sa polepšovni. Ale keď Molly pomáha Vivian triediť to pestré všeličo zo starých kufrov a truhlíc, zistí, že má so starou dámou spoločné viac, ako si myslela. Molly, ťažko skúšané dievča indiánskeho pôvodu, strávilo takmer celé detstvo v pestúnskych rodinách. Aj ona je outsiderka, aj ju vychovali cudzí, aj ona má množstvo nezodpovedaných otázok o minulosti.

Román plynulo prechádza z minulosti do prítomnosti a strhne vás do víru rozprávania o ľudskom nešťastí a húževnatosti, o tom, že život stále ponúka nové šance, neraz aj v podobe prekvapujúcich priateľstiev.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s