Keď sa z vášne stane povinnosť…

Je neskorý piatkový večer a do môjho vnútra sa začali zakrádať zvláštne pocity tiesne. Uvedomila som si, ako veľmi mi blogovanie chýba, no zároveň som pre to stratila vášeň ako kedysi. Vlastne ani neviem, či tento článok vôbec niekedy uzrie svetlo svetla, nemám poňatia, či by to vôbec niekoho zaujímalo. Sú vlastne dôležité moje pocity? Môj vzťah k tomuto všetkému? A tak si dovolím krátke zamyslenie. Mám chuť nazrieť do svojho vnútra a zistiť, čo sa to vlastne deje.

Keď si spomeniem ako som si pred šiestimi rokmi založila svoj prvý blog na bloggeri, v mojom vnútri sa odohráva nekonečná spleť úžasných pocitov nadšenia a odhodlania venovať sa svojmu koníčku. Spočiatku boli moje recenzie kostrbaté, nemastné a neslané. Neskôr sa ku textom plných gramatických chýb pridali amatérske fotografie kníh s mojimi plyšovými medvedíkmi, až nakoniec mi v hlave skrsol úžasný nápad tvoriť fotografie, ktoré budú mať dušu. Atmosféru príbehu, ktorý sa odohráva vo zväzku papiera.

Moja prvá atmosférická fotka vznikla ku knihe od Sarah J. Maas a to konkrétne ku Korune z temnoty, ktorú som si úplne zamilovala. Doteraz si spomínam na moje nadšenie, ktoré mnou lomcovalo a ja som sa do týchto fotení s vervou púšťala.

No neskôr sa radosť z prostého koníčka vytratila. Pýtam sa prečo? Prečo to, čo si kedysi milovala, stratilo tú úžasnú podstatu a číru radosť, ktorá v tebe tlela, keď si sa tomu venovala? Čo sa stalo? Odpoveď som hľadala už niekoľko posledných rokov. A teraz som na to konečne prišla.

Nápad, ktorý sa mi spočiatku zdal tak úžasný, mi doslova začal zväzovať ruky. Bežne sa stávalo, že som mala horu prečítaných kníh a moje recenzie stáli, pretože som nemala priestor, čas a chuť ísť fotiť. To boli moje prvotné pocity znechutenia, ktoré začali nahlodávať moju vášeň pre blogovanie a písanie článkov pre mojich čitateľov.

Posledné mesiace sa vo mne často objavovala chuť vrátiť sa k blogovaniu. No najhorší na tom všetkom bol fakt, že som sa presťahovala z rodinného domu, odkiaľ všetky tieto fotografie vznikali. Všetky kostýmy, všetky priestory, všetky kulisy… všetko som nechala uložené v krabiciach. Nemohla som si to dovoliť napchať do jednoizbového bytu v ktorom sa momentálne nachádzam. Ako prvé prišla otázka- Ako by si teraz chcela fotiť? Ako môžeš pokračovať v blogu, keď tvoje fotografie nebudú už tak zaujímavé ako kedysi? Nečítajú ma všetci len kvôli tomu, aby sa prišli pozrieť na to, čo si nafotila? More otázok, nekonečné pocity zádumčivosti a myšlienky, ktoré nie sú veľmi príjemné.

Nakoniec som si uvedomila, že chcem len jedno. Chcem mať v sebe opäť ten úžasný pocit, ktorý som mala na samotnom počiatku blogovania. Pocit nadšenia, keď som sa vrhala ihneď na recenzie po samotnom dočítaní nejakého románu. Pocit radosti z tohto koníčka, pocit voľnosti, slobody. A asi to aj tak urobím. Netvrdím, že občas nevznikne nejaká zaujímavá fotografia, no asi sa naladím na mode fotenia knihy pri káve. Inak sa to s touto stránkou už asi nikdy nikam nepohne.

Keď som si zakladala blog, mala som 15 rokov. Voľného času som mala habadej, nemala som ani priateľa, ani zodpovednosť, ani povinnosti. Teraz mam 20 rokov a všetko je inak. Už nie som taká ako kedysi a pokiaľ chcem pokračovať v tomto koníčku, musím niečo zmeniť. A mám pocit, že som si uvedomila, čo to bude.

Dnes som sa len tak ocitla na mojom blogu. Bola som ohromená z toho, keď som videla štatistiku, ktorá sa aj napriek mojej neaktivite pekne vyčíslila. A týmto vám chcem povedať jedno veľké ďakujem. Ďakujem že ma čítate a zaujímajú vás moje riadky, ktoré vám občas venujem. Neviem, či niekoho tento môj výlev zaujíma. No aj napriek tomu som mala potrebu napísať to. Ak to niekto dočítal až sem, zo srdca mu ďakujem. Chcem sa držať hesla, ktoré som si dala na samom začiatku, keď som si zakladala tento druhý blog- nech nie som otrokom svojho koníčka, ale nech mám voči tomu vášeň, ktorú som na samotnom začiatku voči tomu mala.

2 Comments Add yours

  1. Aly píše:

    Úplne rozumiem všetkému o čom píšeš. Ten pocit v srdci, ktorý ťa neustále ťahá vrátiť sa k blogu, pretože si uvedomuješ ako ti to všetko chýba, ale zároveň ťa okolnosti a ešte niečo neurčité brzdia… ach jaj, veľmi dobre to poznám. Ja som sa takto na blogu odmlčala na vyše roka, ale napokon som sa vrátila za takých okolností, keď by som to najmenej čakala. A bol to pre mňa i blog celkom iný začiatok, mala som odvahu písať oveľa otvorenejšie o mojom živote. Aj s fotením som prežívala rovnakú situáciu – rozdiel je len v tom, že som sa s ním rozlúčila nadobro, pretože už je pre mňa celkom nemožné. Svoju zrkadlovku som nepoužila už takmer rok a zvažujem aj to, že ju už dám na predaj. Na druhej strane ma to istým spôsobom aj oslobodilo od tej namáhavej, časovo náročnej až vyčerpávajúcej snahy, aby boli tie moje fotky čo najkrajšie, s ktorou som ich predtým tvorila. Teraz sa jednoducho chcem s čitateľmi len podeliť o to, čo pekné, milé, úsmevné prežívam. Tak mi už nevadí cvaknúť to proste mobilom. 🙂 A keďže už môžem čítať iba e-knihy, momentálne rozmýšľam, ako by som takto spravila aspoň jednu zaujímavú fotku, keď na ne budem písať recenzie. 🙂 Maj sa krásne a držím palce ✿

    Páči sa mi

  2. Mony píše:

    S čistým svedomím ti môžem povedať, že ja som na tvoj blog s nadšením vždy zavítala nielen kvôli krásnym fotografiám, ale aj kvôli tvojim krásnym recenziám!❤ To mi veru ver! 😁 A podľa mňa to tak je aj u väčšiny tvojich čitateľov…tvoju tvorbu si vážim a obdivujem…ááá, nech už budeš fotiť akokoľvek, vždy to bude pastva pre oči…a tvoje recenzie radosť čítať! Taká som rada, že sa predsa len vrátiš a potešíš nás svojim názorom…teším sa na všetky tvoje článočky…aj keď musíš mať toho veľa, osobný život, škola, no i tak, ak bude blog vášňou a nie povinnosťou, tak si ťa určite navzdory všetkému zavolá a nejaký článoček vznikne 😊.
    Nech sa ti darí a prajem ti krááásny deň!

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s