Bol som číslo 30529 (Felix Weinberg)

Vojnové romány napísané na základe skutočnej udalosti sú niečo, čo v podstate nemám ani právo hodnotiť. Po prečítaní tejto tenkej knihy z druhej svetovej vojny sa zo mňa stal tichý pozorovateľ, ktorý môže jedine zhodnotiť štylistiku písania a nie obsah. Tento príbeh na mňa hlboko zapôsobil a ešte väčšmi ma utvrdil v tom, ako nesmierne odsudzujem zverstvá vtedajšej doby a všetky totalitné režimy. Ak niekto obdivuje fašizmus- nech sa páči. Čo takto si prečítať svedectvá ľudí, ktoré na vlastnej koži prežili muky koncentračných táborov?

Ďalším dôvodom, prečo svoj príbeh nemôžem napísať v podobe podrobného chronologického denníka, je, že po celý čas strávený v tábore som sa snažil pozerať bez toho, aby som niečo videl, počúvať bez toho, aby som niečo počul, a dýchať bez toho, aby som si uvedomoval, čo sa okolo mňa deje.

Bol som číslo 30529 (Felix Weinberg)

Fascinujú ma skutočné príbehy z vojny. Som nesmierne šťastná, že máme tú možnosť a “pamiatka” na tieto ohavné veci, ktoré boli ľudia schopní napáchať, sa pre nás uchováva naveky v podobe týchto kníh. Keď som dostala príležitosť od vydavateľstva Motýľ prečítať si Bol som číslo 30529, ani na chvíľu som nezaváhala. Mať takýto cenný kúsok v poličke je pre mňa nesmierne cenné a som za to veľmi vďačná.

Myslím si, že to, o čom táto kniha je, vám detailne nemusím predstavovať. Iste všetci tušíte, čo sa na týchto takmer 200 stranách nachádza. Síce je kniha tenká, no je v nej napísané všetko, čo máte vedieť. Prečítala som ju za 2 dni- ani neviem ako, čítala sa úplne sama. Pred očami som mala neustále tie predstavy, ktoré Weinberg opisoval, a miestami som mala husiu kožu na rukách. Zakaždým, keď si čítam tento žáner, hovorím si… Ako môže na zemi existovať tvor, ktorý je tohto schopný? Dajú sa tí ľudia nazývať vôbec ľuďmi?

Ťažko sa to vysvetľuje niekomu, kto nikdy nič podobné nezažil. Zastrený pohľad, automatické pohyby a pocit totálneho zatratenia.

Bol som číslo 30529 (Felix Weinberg)

Kniha nie je napísaná tak typicky románovo. Keďže je to skutočný príbeh a písal ho človek, ktorý to prežil, je to napísane formou skôr akéhosi spomienkového denníka. Ako pamiatka na život Felixa Weinberga, ktorý už v 17tich rokoch prešiel po mnohých koncentračných táboroch.

Príbeh začína nevinne. Weinberg docela vtipnou formou spomína na svoje detstvo, na svoj život, na to, aký bol ako malý chlapec šťastný. No v ranom veku jeho života prišla vojna a on v jednom okamihu stratil všetko- rodinu, priateľov, šťastie, život.

Tisli sa mi slzy do očí. Keď som pretáčala stránkami a hľadela na fotografie, na tváre skutočných ľudí, duší… srdce ma bolelo pri pomyslení, koľko utrpenia a múk si museli prežiť. Keď to človek nezačne vnímať len ako minulosť, ale ako skutočnosť, je to veľmi desivé. Najhoršie na tom je, že čas zahladí všetky spomienky. A už aj v dnešnej dobe sa môžeme pozrieť na to, aký vplyv má nárast extrémizmu a vykrikovanie upravenej pravdy (častokrát nepravdy) na ľudí. Je mi z toho nesmierne smutno, pretože mám pocit, že v posledných rokoch sa akoby ľudia presýtili slobody a túžia po pocite, že nad nimi vládne tvrdá ruka. Nejaký vodca, ktorý by usmerňoval. Keď si čítam takéto skutočné príbehy, tieto myšlienky sa v mojom vnútri vyskytujú čoraz častejšie.

Považoval som za správne označiť za začiatok svojej dospelosti deň, keď spojenci oslobodili Buchenwald a vrátili mi späť môj život. Deň, keď som sa stal opäť niečím viac ako len číslom.

Bol som číslo 30529 (Felix Weinberg)

Ako som už spomínala, príbeh postupuje chronologicky- od samotného detstva až po obdobie, keď je Weinberg oslobodený z táborov. (posledných 30 strán je ešte popis toho, kam sa život Felixa Weinberga po vojne uberal ďalej).

Kniha sa mi nesmierne páčila. Bolo to pre mňa živé čítanie, hoc to nebolo napísané nejako detailne s prehnanými opismi. Bolo tu však popísaného toho dosť na to, aby sa vám to zarylo do mysle. Obdivujem ľudí, ktorý po prežití týchto vecí sa dokázali postaviť ďalej na nohy a žiť relatívne normálny život. Ja by som to asi nedokázala. Musíte byť nesmierne silná povaha. Obdivujem všetky bytosti, ktoré to dokázali.

Jeden z mojich priateľov, ktorý prežil v iných koncentračných táboroch, napísal, že si všimol, že mu odpadli prsty až potom, čo si vyzul topánky a prsty mu ostali vnútri.

Bol som číslo 30529 (Felix Weinberg)

Bol som číslo 30529 je román, ktorý sa vám dostane pod kožu. Verím, že tí, ktorí majú chuť čítať si o skutočných príbehoch, ktoré napísal život, budú nadšení. Nesmierne sa mi to páčilo- strhávam jeden jediný bod za to, že miestami mi to prišlo napísané trošku neosobne a bez emócií. Ale to sa samozrejme dá pochopiť- keďže samotný autor je obeťou koncentračného tábora, muselo byť veľmi ťažké spomínať na to všetko a dávať si pozor, aby vám to neroztrhalo dušu.

4/5*

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Motýľ. Ak vás táto kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve tu za výhodnú cenu- TU!

Informácie o titule

Z anglického originálu– Boy 3 0529
Žáner– Vojnový román
Preklad– Tereza Štubniaková
Séria– /
Počet strán– 176
Väzba– pevná väzba
Rok vydania– 2019
Vydavateľstvo– Motýľ
Čítané– máj 2020

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

„Môj brat bol na prácu príliš malý. Som si istý, že ak by dali mojej mame na výber, išla by do plynu s ním, no pochybujem, že dostala túto možnosť. Som viac-menej presvedčený, že umrela v nejakom inom pracovnom tábore.“

Šesťdesiatpäť rokov potláčal rodák z Československa Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu.

Písal sa rok 1939, keď sa dostal do nemilosrdných rúk nacistov. Skoro celú svoju mladosť strávil v Terezíne a Osvienčime. V roku 1945 len o vlások unikol Smrteľnému pochodu z Blechhammeru. Po vojne sa usadil v Anglicku a napriek slabému vzdelaniu sa nevzdal a stal sa z neho profesor fyziky na Univerzite Imperial v Londýne.

Bol som číslo 30529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť.

One Comment Add yours

  1. Mony píše:

    Súhlasím, knihy z tohto obdobia napísané podľa skutočností sa nedajú hodnotiť…ďakujem za ďalší tip na knihu, píšem na zoznam…a opäť raz skvelé fotky!♥

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s