Na druhom brehu (Laura Frantzová)

Táto recenzia sa mi bude písať ťažko. Cítim to. Napísala som jednu jedinú vetu za úbohých 5 minút. A aj tá veta iba znie “Táto recenzia sa mi bude písať ťažko.” Laura Frantzová je pre mňa spisovateľka, ktorá si získala moje srdce už vďaka jej prvému preloženému románu do slovenčiny, ktorým je Kováčov učeň od vydavateľstva i527.net Spomínam si, že voči prvej časti som mala menšie výhrady, no aj napriek tomu ostal tento román v mojom srdci. Laura oplýva krásnymi myšlienkami a zaujímavými posolstvami, ktoré vkladá do svojich románov. Inak to nebolo ani pri pokračovaní série Dedičstvo Ballantyneovcov. Avšak po pretočení poslednej strany sa v mojej mysli rozmohol zmätok, ktorý rezonuje celým mojím vnútrom. Môj vnútorný hlas hovorí- veď to bolo krásne… nádherný príbeh plný odkazov a zamyslení, ale…. Áno. To ale…

Kto príde o dobré meno, príde oň navždy.

str. 127 Na druhom brehu (Laura Frantzová)

Recenzia pre tento román bude obzvlášť dlhšia, než zvyčajne. Mám potrebu vyrozprávať sa, rozpitvať svoje pocity a prehodnotiť svoje postoje voči tomuto dielu. Nezniesla by som pomyslenie, ak by som nejakým neoddôvodneným počínaním hodnotila niekoho prácu nepatrične.

Začnem zľahka a to pozitívnymi postrehmi, ktoré je potrebné na tejto knihe jednoznačne oceniť. Laura Franztová srší nádherným darom bujnej predstavivosti a prežívania svojich vlastných slov, ktoré vkladá na papier. Do môjho srdca sa hlboko zapísali pocity, ktoré vyvolali v mojom vnútri jej opisy nádhernej prírody ďalekého Pittsburghu, Dobrej nádeje a River Hillu. Opisy siahodlhých lánov polí tiahnúcich sa naprieč americkou zemou, široké korytá dravých riek divokej Ameriky, napäté dusno pre búrkou, ktorá hromami ozýva svoj príchod, či nekonečné role zrelej pšenice vlniacej sa v zapadajúcom sa slnku. Neviem, či moja predstavivosť je tak bujná, alebo či táto spisovateľka vo mne skutočne dokázala vznietiť pocit, že som tam. Na ďalekom západe, kdesi 200 rokov dozadu, v krásnych šatách a bielych rukavičkách.

Zo všetkých smutných slov, ktoré možno vyriecť alebo napísať, sú najsmutnejšie tieto: Mohlo to byť inak!”

str. 246 Na druhom brehu (Laura Frantzová)

Milujem sériu Ballantyneovcov, pretože každá jedna kapitola týchto kníh začína nádhernými citátmi s tak krásnymi myšlienkami, ktoré mi častokrát vyrazili dych. Knihu mám celú zaznačenú papierikmi a najradšej by som vám prepísala všetky tie múdrosti, ktoré sú v tých úvodoch napísané. Nádhera. S niečim podobným som sa ešte nestretla. Človek sa prostredníctvom týchto odkazov môže zamyslieť nielen nad ich posolstvom, ale aj nad svojím životom, pretože mnohokrát mi to rozprávalo priamo z duše. Ako napríklad tento citát, ktorý je pod týmto odstavcom. Môj najobľúbenejší a môjmu srdcu najviac blízky.

Nech sú naše duše stvorené z hocičoho, jeho a moja sú rovnaké.

str. 326 Na druhom brehu (Laura Frantzová)

No ako sa hovorí, aj tá najkrajšia pesnička má svoj koniec. A preto, aby som bola tá správna recenzentka ako sa patrí, musím sa vyjadriť aj z opačnej strany a nehľadieť na tento román zaujalo.

Som prekvapená. Milo? Nemilo? Sama netuším. Aj napriek všetkým chválam a kritike, ktorú mám hlave, neviem sa rozhodnúť, či bol tento román výborný alebo zlý. Tak som to vyriešila.. bol dobrý. Ale lepšie než dobrý. Taká ta lepšia trojka, ktorá sa prikláňa ku dvojke. Vidíte, aká som z vlastných pocitov zmätená? Ja vám jednoducho rozpoviem, čo ma k týmto pocitom privádza.

Mama sedí pri zábradlí a pohmkáva si nábožnú pieseň, nevnímajúc ich kroky, milo zaujatá prácou. Bola stelesnením pôvabu… a pokoja. Stelesnením ženy, ktorá je milovaná. Pane, urob ma takou, ako je mama.

str. 176 Na druhom brehu (Laura Frantzová)

Moje zmiešané pocity vznikli už na samotnom začiatku. Čítala som a čítala, avšak kniha nie a nie vtiahnuť ma do deja. Prvých 50 strán som čítala tri dni. Do knihy som sa musela nútiť a nemala som v sebe to krásne nadšenie, kvôli ktorému nechcete pustiť knihu z rúk. Povedala som si, že to chce čas a tak som čítala ďalej. Prešlo 100 strán, no stále nič. Po 150 stranách som len s utrpením listovala a pozerala, že som ešte len v polovici. Nechápem, čo mali tieto pocity znamenať. Veď pritom to bolo také milé a srdečné, avšak aj napriek týmto vznešeným aspektom si to moje srdce nevedelo získať a prinútiť ma nespať kvôli tomu, aby som zistila, čo bude nasledovať ďalej. Prišlo mi to trošku ťahavé, nediala sa tam žiadna akcia, popisovali sa len každodenné činnosti hlavných postáv, miestami trošku zaujímavej omáčky okolo toho, avšak chýbala tomu šťava. Bolo to ako jahoda z Kauflandu, ktorá je tak obrovská a krásne sfarbená, no keď si zahryznete, len tľosknete jazykom a v predstavách si tvoríte chuť tej maličkej lesnej jahôdky.

Už nikdy nevyhľadám spoločnosť, aby som sa rozptýlil. Ani v meste, ani na vidieku. Toto ma navždy vyliečilo. Rozumný človek vystačí sám so sebou.

str. 218 Na druhom brehu (Laura Frantzová)

Po 250 stranách trápenia prišiel konečne prvý podnet, ktorý mi našepkal, že je načase, aby ma kniha začala zaujímať a vťahovať do deja. A veru, tak sa aj stalo. Posledných 100 strán sa mi vážne páčilo a konečne vo mne vyvolalo pocit, že čítam knihu od Laury Frantz. Aj keď…aj k tomuto by som mala malinký dodatok. Koniec románu mi prišiel trošku narýchlo napísaný a vyriešený. Nadobudla som dojem, ako keby autorka nestíhala a dopísala to len tak, aby bolo. Čakala som viac emócií do posledných strán.

Tento román je pre mňa skutočne veľkou záhadou. Viete, knihu hodnotím 4 bodmi z 5tich, a pri tom tu mám dosť kritiky, ktorá by sa mala upísať na horšom hodnotení. V mojom srdci vládla dilema. Nevedela som sa rozhodnúť. Oveľa horšie tituly som hodnotila 3bodmi a bolo by mi ľúto, ak by táto nevinná kniha skončila na rovnakej priečke s tými trojhviezdičkovými. Ja osobne sa považujem sa dosť náročného čitateľa a hocičo ma len tak nenadchne. Avšak viem si predstaviť, že pred 4mi rokmi by som ochkala a knihe dala 5bodov z 5tich. Závisí to len od uhla pohľadu a od toho, čo od knihy očakávate. Ak túžite po románe, pri ktorom si oddýchnete, vychutnáte si krásy úprimnej lásky v kresťanskom duchu, táto kniha je určite pre vás. Skrýva v sebe nádherný príbeh, avšak na moje gusto tu chýbala väčšia akcia, tajomnosť a napätie. Občas to román potrebuje, aby nadobudol pocit celistvosti a ustálenosti.

4/5*

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu i527.net Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve na TU!

Informácie o titule

Z anglického originálu– Loves’ awakening
Žáner– Historický román
Preklad– Eva Bubnášová
Séria– Dedičstvo Ballantyneovcov (2.časť)
Počet strán– 344
Väzba– pevná väzba
Rok vydania– 2019
Vydavateľstvo– i527.net
Čítané– apríl 2020


Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

Cesta k pravej láske sa skrýva medzi rodinami dvoch zakladateľov Pittsburghu.

Na jar 1822 sa Ellie Ballantyneová rozhodne zanechať školu a vrátiť sa k rodičom do Pittsburghu. Po príchode domov však zistí, že rodičia sú na dlhšiu dobu odcestovaní a nezdá sa, že by súrodenci jej návrat ktovieako vítali. Ellie je však odhodlaná vzdorovať prekážkam a nájsť si svoje miesto na zemi. Zakrátko si otvorí dennú školu pre mladé slečny.

Keď sa však ukáže, že jednou z jej žiačok je aj nenapraviteľná mladá dáma z rodiny Turlockovcov, uvedomí si, že stojí na tenkom ľade. Turlockovci sú totiž otrokári a zámožní obchodníci s whisky. Závidia ­Ballantyneovcom ich vplyv a navyše ich podozrievajú z abolicionistických aktivít. Ellie sa čoraz väčšmi zamotáva do spleti vzťahov turlockovského klanu a najviac ju to ťahá k peknému Jackovi Turlockovi… Láska, ktorá nemá budúcnosť. Zradí vlastnú rodinu a pridá sa k nepriateľovi?

2 Comments Add yours

  1. Škoda, že ses do knihy nemohla tak dlouho dostat.
    Vůbec tuhle autorku ani její knihy neznám, ale poměrně mě i zaujaly, nejde o žánr, kterých bych úplně běžně četla, ale asi by to mohla být fajn změna…:-)

    Páči sa mi

  2. Mony píše:

    “Taká ta lepšia trojka, ktorá sa prikláňa ku dvojke…” absolútne súhlasím s tvojimi slovami – mala som z knihy rovnaké rozpačité pocity…nehovoriac o tom, ako dlho mi trvalo sa prelúsknuť cez tých 100 strán 😀 Ale tiež som si povedala, že to bol nakoniec pekný román, ku koncu bol skvelý! Som zvedavá na poslednú, záverečnú časť 🙂

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s