Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)

Cítim sa previnilo. Príde mi sebecké hovieť si pod teplou prikrývkou, popíjať horúci čaj a popritom čítať o utrpení, ktoré ľudia kedysi zažili. Pri tejto knihe to platí obzvlášť. Poslednú dobu rozmýšľam nad tým, ako sa človek zmení, keď niečo podobné prežije. Uvažujem, aké stopy to zanechá na jeho živote a či vôbec dokáže ďalej žiť ako ostatní… Či si práve kvôli takýmto udalostiam uvedomuje tu silu prítomného okamihu a cení si chvíle, ktoré nám ostatným pripadajú také obyčajné. 

” Dobre, Violka. A keby si ho zasa náhodou stretla skôr ty, povedz mu, prosím, že som na neho hrdý. Nestihol som mu to v tom zhone ani povedať.” Veľké slová. Hovorí sa, že je lepšie ich nehovoriť nahlas, lebo znejú pateticky. Sú však chvíle, keď na tom nezáleží. Napríklad vtedy, keď vás idú odviezť do koncentračného tábora.

str. 162 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)

Pre mňa to bola kniha plná emócií. Ak s ňou porovnávam Pianistu, tak rozdiel je veľmi výrazný. Mengeleho dievča je príbeh založený na citoch. Je to písané pomalšie a pútavo. Pianista je viac založený na faktoch, pričom pocity idú trochu stranou. Možno je rozdiel v tom, že toto prerozprávala žena, ktorá má na takéto veci iný pohľad.

Štýl písania mi veľmi sadol. Bolo to napísané tak dojímavo a živo, až sa mi miestami tisli slzy do očí. Bolo to opísané do detailov a ja som si vedela všetko predstaviť. Medzi textom sa občas nachádzali fotografie, kvôli ktorým som si ešte viac uvedomila, že to všetko bola skutočnosť, že niekto naozaj zažil taký obrovský strach, ponižovanie a trápenie…

Počúvala som ju a do očí sa mi tlačili slzy. Slzy spomienok, pocitu opustenosti, osamelosti, ale aj toho, aká som bola hlúpa, že som sa niekedy sťažovala, ako sa nám ťažko žije.

str. 211 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)

Pri týchto knihách si vždy uvedomím, ako málo stačí človeku na to, aby bol šťastný. Akí sme len dnes nároční a sebeckí. Vždy nám niečo chýba, aby ten náš “dokonalý” život, bol ešte viac “dokonalejším”. Keď potom čítam, ako sa ľudia potešili, keď namiesto “chleba” z pilín a “polievky” zo zemiakových šupiek dostali surovú repu… je mi do plaču a zalamujem rukami nad mojím sebeckým životom.

2. svetová vojna. Doba, ktorá stvorila množstvo príbehov. O odvahe, o strachu, o ľudskej bezcitnosti, či naopak obetavosti. Myslela som si, že tu bude veľa popisovania pokusov, no práve naopak. Avšak osobne sme sa stretli aj s doktorom Mengelem. Priznávam, zakaždým mi prešiel mráz po chrbte. 

“Spí sa iba na boku. Večer sa naskladáme jedna za druhú. A na naše nohy si ľahne ďalší rad žien. Okolo druhej v noci sa otáčame. Všetky. Inak sa nedá. Zvykneš si.(strana 210)

str. 210 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)


Často sa vo mne ozývali nepríjemné pocity. Ako napríklad, keď autorka opisovala, ako sa ukladali na spánok. Mohli spať len na boku a stále po polnoci sa všetky museli otočiť na druhý bok, pretože v miestnosti bolo tak veľa ľudí, že sa inak ľahnúť ani nedalo. Bolo to príšerné, keď popisovala, ako veľmi sa chcela otočiť na druhý bok, alebo sa len trochu vystrieť na tvrdej, vlhkej zemi. Potom si líham s výčitkami svedomia pod teplú perinu a vychutnávam si mäkký matrac. Pohodlný spánok. Niečo, čo každý pokladá za samozrejmosť.

Bolo to vskutku iné čítanie. Niečo také vás nenaučia v škole na dejepise. Áno, povedia vám, čo sa tam odohrávalo, kto proti komu bojoval a pod. Avšak takéto “zážitky” vám poskytnúť nevedia. Skutočne porozprávať o tom, aké to bolo, vie iba človek, ktorý to prežil na vlastnej koži.

” Veď o nič nejde. Pri najhoršom ma zabijú. A je to po tom všetkom, čo sme tu prežili, naozaj to najhoršie?

str. 235 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)

Chceli nám vziať dôstojnosť. No my sme si ju nedali. Veci, ktoré sa nám stanú, nie sú samy osebe ani dobré, ani zlé, záleží na tom, ako sa k nim postavíme.

str. 188 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová)

V knihe bolo veľa krásnych a hlbokých myšlienok. Celú ju mám polepenú odrážkami. Niektoré slová si mám chuť zapísať a riadiť sa nimi. Také životné múdrosti.
Bolo to zaujímavé čítanie. Z počiatku bol popísaný Violin normálny život, to ako žila, ako spoznala svoju prvú lásku a i. Prekvapilo ma, že v tom bola zakomponovaná aj romantika. Bolo to veľmi pekné a milé. 

Presne tak, milostivá pani.” Artur naznačil pobozkanie ruky. Ako správne vychovaný džentlmen so svetobežníckymi skúsenosťami vedel, že v miestnosti alebo kdekoľvek inde pod strechou sa ruky dáme nebozkajú, iba sa ten pohyb naznačí.

str. 51 Mengeleho dievča (Viola Stern Fischerová

Knihu určite posúvam ďalej. Avšak neodporúčam pre slabšie a citlivejšie povahy. (viď ja) Nemám čo vytknúť a najradšej by som hodnotila nad 5 bodov!

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť TU!

Informácie o knihe

Zo slovenského originálu– Mengeleho dievča
Žáner–  vojnové
Preklad– /
Séria– /
Počet strán– 368
Väzba– pevná väzba s prebalom
Rok vydania– 2016
Vydavateľstvo– Ikar
Čítané– júl 2017

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

” Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.

To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s