Čierna vdova (Jana Pronská)

Táto recenzia sa mi bude písať veľmi ťažko. Sedím za počítačom už hodnú chvíľu, a ešte stále premýšľam, ako začať. Tomuto dielu sa chcem poriadne povenovať a pomaličky rozobrať svoje pocity. Chcem zistiť, kedy v mojom vnútri nastal pocit, že táto kniha je pre mňa menším sklamaním a vôbec nenaplnila moje predstavy.

“Nie… ešte nie…” hlesla, nasávajúc vzduch do pľúc, hľadajúc aspoň jeden jediný dôvod, prečo má ešte vstať a žiť… Vari sa narodila iba preto, aby bola večnou vdovou?

str. 5 Čierna vdova (Jana Pronská)

Musím sa priznať, že zakaždým, keď viem, že ma čaká recenzia, v ktorej budem kritizovať, pár dní chodím so stiahnutím žalúdkom a bez nadšenia sa púšťam do písania. Je mi ľúto kritizovať niekoho prácu, niekoho čas, námahu…. avšak toto je úloha recenzanta. Skonštatovať a ohodnotiť dielo, ktoré mu ponúkli. A tak sa so zodpovednosťou púšťam do tejto úlohy.

Jana Pronská vytvorila príbeh, ktorý mal znázorniť utrpenia mladej dievčiny, ktorá sa stala trojnásobnou vdovou. Otec s ňou nemal žiadne zľutovanie, poddaní ju nerešpektovali, jej život prestával mať zmysel…až pokiaľ nenašla spriaznenú lásku, ktorá jej obrátila život na ruby.

Keď si to tak zhrnieme, táto téma je docela klišé a na knižnom trhu nájdeme mnoho podobných titulov, ktoré nám núkajú túto tematiku. To by som však oželela. V určitej hranici dokážem toto “klišé historických románov” prehliadnuť, pretože som veľký romantik a nevadí mi to. Mne však do očí bilo omnoho viac iných faktorov, ktoré ovplyvnili, že táto kniha sa u mňa nevyšplhala do vysokého rebríčka.

To skôr ona bola na vine, správala sa placho ako laň. Trojnásobná vdova by mala byť skúsená, sebavedomá žena. Ibaže nebola…

str. 54 Čierna vdova (Jana Pronská)

Na Čiernu vdovu som sa úprimne tešila a do čítania som sa púšťala s nemalým očakávaním. Avšak sklamanie prišlo ihneď od samotného začiatku. Viete čo neznášam? Mená. Áno, tisíce a tisíce..ba priam milióny cudzích mien na samotnom začiatku príbehu. Toto je jeden z faktorov, ktorý mi pokazil náladu už hneď na prvých stranách. Asi za desať strán som sa zoznámila takmer s pätnástimi postavami a absolútne som sa nevedela zorientovať. Autorka sa vracala do minulosti, opisovala nejaké historické fakty a akési prepojenia rodových línií. To všetko je pekné, avšak nie, ak je to podané takýmto spôsobom. Mám rada, keď som vrhnutá ihneď do deja, odohráva sa tam nejaká akcia a ja sa neviem odtrhnúť od samotného začiatku. Tu to však bolo úplne naopak. Počítala som strany a vyšlo mi, že viac než prvých 50 strán som sa ku knihe premáhala a dúfala, že už konečne nastane niečo, čo ma silno zaujme.

Čo sa jej prihodilo? Ako to, že sa z mladej ženy, ktorá by mala prekypovať chuťou do života, stalo bezduché stvorenie? Prečo skrýva svoje telo pod neforemný odev, srdce za meravý pohľad a city za chladnu masku?

str. 63 Čierna vdova (Jana Pronská)

Hlavná hrdina nesie meno Adriana Mariášiová. Život jej kladie polená pod nohy a kvôli chamtivosti svojho otca prežíva muky a utrpenie. Pochovala už troch manželov a jej otec ju má v pláne opäť vydať. To sa dozvedáme o tejto našej hrdinke zo samotnej anotácie. Musím sa priznať, že po dlhej dobe sa mi dostala do rúk kniha, ktorej postavy ma vôbec neoslovili. Či už sa to týka Adriany alebo Luciána ( druhý hlavný hrdina), absolútne som si k nim nevedela vytvoriť vzťah… a to prisahám, že som sa skutočne snažila. Viete prečo je tomu tak? Ja áno.

“To nech ťa netrápi, Boris. Kto priveľa vie, prikrátko žije!”

str. 165 Čierna vdova (Jana Pronská)

Spisovateľka chcela na 260 stranách zachytiť romantiku, záhady, napätie… avšak zabudla na jednu jedinú vec. A to je čas. Neuveríte, ale presne toto mi na celej knihe chýbalo. Ten čas, ktorý vytvára atmosféru, čas, ktorý sa nikde neponáhľa a všetko ide plynulo a dozrieva. Miestami som mala pocit, že všetko ide akosi prirýchlo. Vzťah Adriany a Luciána mi prišiel neskutočne umelý. Najprv sa nenávideli a behom pár strán sa jeden do druhého zamilovali až po uši. Chcelo to román s väčším počtom strán a bolo by to určite lepšie.

Celé mi to prišlo akési nemastné neslané. Je som neskutočná citlivka, no behom tohto príbehu mi nevytiekla ani slzička. Rozhovory mi prišli strašne strojené…také neuveriteľné. Nehodili sa do doby, v ktorej je román osadený. Chýbala tomu poriadna šťava, sladká alebo kyslá, pestrofarebná..aby som vyvaľovala oči a so zatajeným dychom túžila po pokračovaní.

“Chlapi, na zdravie! Dúfam, že si k čiernej vdove z Brzotína vezmete krucifix, človek nikdy nevie…”

str. 172 Čierna vdova (Jana Pronská)

Neviem, či má ešte zmysel nejako to komentovať. Asi to už zhrniem len v skratke- príbeh zaujímavý, avšak podaný veľmi slabo. Chabá a ľahko predvídateľná zápletka s nesmierne rýchlym koncom… to bolo tiež veľké sklamanie. Avšak aj napriek tomu verím, že sa nájdu aj čitatelia, ktorí majú radi úplne jednoduché knihy, pri ktorých sa dá len tak oddýchnuť.

Je mi ľúto, že som nútená takto knihu skomentovať, ale bolo by nefér klamať vám drahí moji čitatelia. Od pani Pronskej som čítala oveľa lepšie knihy ako napríklad Kumánská princezná. Tú určite odporúčam.

3/5* (s ohľadom na žáner)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ. Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve na Slovenskyspisovatel.sk

Informácie o knihe

Zo slovenského originálu– Čierna vdova
Žáner– Historický román
Preklad– /
Séria– /
Počet strán– 256
Väzba– pevná väzba
Rok vydania– 2018
Vydavateľstvo– Slovenský spisovateľ
Čítané– marec 2020


Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

Anotácia

Adriana Mariášiová pochovala už troch manželov, ktorých jej nanútil vlastný otec. Medzi ľuďmi má nelichotivú povesť čiernej vdovy, ktorej v pätách kráča smrť. Keď sa jej otec dostciána si chce zachrániť nielen majetok, ale aj postavenie. Lucián pred rokmi opustil domov a bojoval ako rytier v službách kráľa. Strohá správa, že spolu s vdovou vyženil aj hrad Brzotín, ho prinúti vrátiť sa, ibaže nie preto, aby naplnil manželstvo uzavreté v zastúpení…
Obaja mladí ľudia odmietajú vynútený zväzok. Adriana sa chce utiahnuť do kláštora, Lucián zas chce dokázať rodine, že nemá právo rozhodovať o jeho osude. Postupne však vychádza najavo, že nič nie je také, aké sa zdá na prvý pohľad. Adriana a Lucián sa musia popasovať nielen s intrigami oboch rodín a ich honbou za majetkom, ale aj s vlastnou minulosťou a citmi, ktoré im nečakane skrížia plány…

One Comment Add yours

  1. Mony píše:

    Joj, tak to ma mrzí :/ Presne tieto zápory, ktoré opisuješ, by trápili aj mňa a knihu by som si vôbec neužila. Zbožňujem, keď vzťahy hrdinov vzniknú tak nenútene, cítiš ako sa rodí láska a nie rýchlo, umelo a po pár stránkach…ach, takže túto knihu by som vážne nemohla čítať, asi by ma rozčuľovala 😀 Avšak tie fotografie…DOKONALÉ♥♥♥ Som z nich nadšená! 😍

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s